Som späť. A väčšina z vás si možno ani nevšimla, že som bol preč, mnohí dokonca, že som vôbec existoval. Ale je to fakt a fakty treba brať také aké sú. Raz som bol, potom chvíľu nie a znova som späť.
Jasné, že sa toho veľa zmenilo. Každou minútou sa všetko mení, každú sekundu sa zmení nejaký detail. Ale detaily sú presne to, čo tvorí rozdiely. Som starší, neviem či múdrejší, ale každopádne iný. Zmenený o detaily, z ktorých narástli hotové balvany.
Už ani zďaleka nemám tak vysoké ciele. Nemyslím si, že z písania sa niekedy môže stať rock and roll. A veď vlastne aj ten už pomaly vyšiel z módy. Ale aj keby nie, ja nie som žiaden Chrobák, ktorý by spustil revolúciu, z toho som už dávno vyrástol. Teraz som tu len preto, aby som bol. Aby som bol tým detailom, ktorý mení časopriestor už len tým, že jestvuje.
Na začiatku som slovami „prečo nie?“ odpovedal na otázku „prečo?“. No ako som už povedal, čo bolo bolo. Moja odpoveď ostáva rovnaká, no tentoraz je jasnou reakciou na „nie“. Prečo nie? Povedal som si a bol z toho tento druhý blog.
A teraz sa pýtam: prečo by ste ma nemali čítať?