?…preco_nie…?

„Utekajme! Vlky idú,“ zakričal a ani netušil, že sa ocitol in medias res. Bude to asi tým, že každý sme vždy in medias res. Ale teraz tam bol okrem iného on a okrem iného to bolo potvrdené tým, že zvolal: „Utekajme, vlky idú!“ A možno boli výkričníky inde, ale to je teraz jedno. Intonácia nebola dôležitá. Skôr išlo o tie vlky.

A vlky naozaj šli. V tom mal pravdu. Lebo vždy nejaké vlky idú. Niekam. Ale ani jeden z tých idúcich vlkov nešiel smerom k nemu. Preto ho dedinčania zbili, keďže všetko predčasne pozamykali a vohnali do dvoru. On im darmo vysvetľoval, že niekde na svete isto nejaké vlky práve idú, a že zvolaním „Utekajme!“ len nabádal k zdravému životnému štýlu.

Len jedna malá pastierka ho chápala. Pastierka bez ovečiek, čo celý deň zaháňala neviditeľnou píšťalkou mráčky na oblohe. Prišla k nemu a chladnou vodou mu zmyla krvavé škvrnky na obočí, na líci, dokonca mu aj opláchla ten vybitý zub. A on sa spýtal otázku, ktorá sa zdala normálna na celom svete asi len im dvom:

„Krásna slečna, smel by som sa do Vás zaľúbiť? Len tak nezáväzne.“