Škôlkárske poobedňajšie spánky, keď oči ledva držíš otvorené, no aj tak ideš budiť to dievča s najdlhšími copmi, aby si pred bandou na hojdačkách vyzeral ako najväčší chlap, kým sa poobede nerozplačeš za mamkou.
Základkárske hádky, či je dva nekonečná viac ako kvadrilionarda, ktoré keď prehráš, tak toho druhého zmlátiš tými detskými pästičkami úplne náhodou vtedy, keď okolo ide dievča v najkrajších šatách s najväčšími očami v ročníku, len aby si sa potom doma rozreval, keď zistíš, že jeho rodičia volali tvojim.
Prelomové večery, keď sa ti do dvanástej zdá nekonečná večierka, keď si s partiou za podchodom dáš na diskotéke pol litra vína a dve marsky, aby si si dodal odvahy, keď sa smradľavý tisneš na dievča, ktoré má najväčšie cicky z celej školy a nemotorne sa ju skúšaš pobozkať, len aby si potom doma s plačom zvracajúci nad misou pod prísnym dohľadom rodičov musel odprisahať, že už sa alkoholu viac nedotkneš.
Stredoškolské chválenkárske debaty, keď mal každý chalan z okolia v šestnástke už minimálne dvadsať báb v posteli, keď za jeden krivý pohľad musíš zahovárať rozbitý nos futbalom, ale pritom najradšej maskuješ rolákom cucfleky od tej svojej vysnenej slečny, s ktorou sa tajne vodíš za ruky a naivne veríš, že to tak ostane až do smrti.
Vysokoškolské nekonečné noci pri gitare či debatách o celom svete, keď sa z kamošov stávajú priatelia, a keď zvládneš už toho alkoholu predsa len trochu viac ako na prvej diskotéke, a pri poháriku dohliadaš na to, aby sa tá pekná prváčka náhodou nenechala odprevadiť niekým iným, a dúfaš, že ti poskytne nocľah a aj niečo viac.
Lebo presne taká je chlapčenská škola života. Od nástupu po promócie sa to všetko točí okolo báb a kamošov.