Niekto si dáva záväzky na nový rok, niekto si ich nedáva vôbec. Ja som si dal záväzok vo štvrtok. Veď načo čakať do pondelka.
Niekto chce začať hrať na harfu, niekto prestať fajčiť. Ja chcem len sem-tam niečo znova napísať. Veď načo sa to má hromadiť v hlave.
Niekto záväzok dodrží, niekto sa na to po dni vykašle. Ja sám neviem ako to dopadne. Veď načo si robiť veľké nádeje.
Niekto si to prečíta, niekto len ohrdne nosom nad napisom. Ja sa pre to nezastrelím. Veď načo míňať náboje.
No jedna vec je spoločná bez rozdielov. Každý začiatok je ťažký, každý koniec dupľom. Ja len dúfam, že ak by som sa náhodou nenaučil hrať na harfu, nezriekol sa príležitostnej cigaretky, že aspoň raz za čas rozozvučím klávesnicu, hoc i falošne, a že ten ušetrený popol nakreslí aspoň trochu zmysluplné písmenka.