?…preco_nie…?

Instantné priateľstvá

Varené v rýchlovarnej kanvici

Už žiadna hrnce spotené na líci

Na lavici sa skrátili rozhovory

Žiadny mlynček už nevonia po byte

všetky zrnká sú už do jedného pobité

Na drobnúčke hnedé guľôčky

A mne to vážne chýba, len tak načúvať piskotu vriacej vody ako šepká, ako myšlienky parovými chodníčkami vodí. Chýba mi ten závan, čo opojí hlavu, keď v mlynčeku drvia sa kávové telá a netreba veľa a človeka to hneď opantá, ako keby sám práve v Brazílii sedel na tej lepkavej rohovej lavici a zamyslí sa nad tým, ako krásne je na tomto svete žiť.

Rýchlovarné zlodejky minút, ktoré človek prečakal, pri príjemnom rozhovore, v kuchyni, na dvore, schúlený do klbka a niekedy vystretý v pozore sníval tie sny, čo dnešná doba granuluje, pripraví o vôňu, o chuť, o škripot medzi zubami. Skrátený čas prípravy a kratšie debaty, až nevieš, či sa ti to vyplatí.

Mne nie.