Dážď Padá tak hlučne Aby všetko stručné Mohlo rásť Dážď Padá tak svetlo Aby sa všetko Mohlo nájsť Dážď Padá tak nežne Že všetko bežné Ťa pohladká

„Utekajme! Vlky idú,“ zakričal a ani netušil, že sa ocitol in medias res. Bude to asi tým, že každý sme vždy in medias res. Ale teraz tam bol okrem iného on a okrem iného to bolo potvrdené tým, že zvolal: „Utekajme, vlky idú!“ A možno boli výkričníky inde, ale to je teraz jedno. Intonácia nebola dôležitá. Skôr išlo o tie vlky. A vlky naozaj šli. V […]

Instantné priateľstvá Varené v rýchlovarnej kanvici Už žiadna hrnce spotené na líci Na lavici sa skrátili rozhovory Žiadny mlynček už nevonia po byte všetky zrnká sú už do jedného pobité Na drobnúčke hnedé guľôčky A mne to vážne chýba, len tak načúvať piskotu vriacej vody ako šepká, ako myšlienky parovými chodníčkami vodí. Chýba mi ten závan, čo opojí […]

A tá melódia, tá bola rovnako pekná ako ona. Bola to hudba, ktorú ľudia nosia celý život skrytú niekde hlboko za ušami. Hudba, ktorá je od narodenia ukrytá v nás samotných. Tak by som to asi povedal slovami krčmového filozofa, lebo to je to jediné, čo vás krčma naučí – mudrovať. Jemne sa mi každý tón dostával pod kožu, chlpy sa vzpriamili a z tranzu ma prebrala […]

NESTRATIŤ VIERU Nestávalo sa to často. Najmä nie poslednú dobu, zamladi to bolo bežnejšie. Napriek tomu som sa mohol rátať medzi cassanovov. Teda, maximálne tak kasanovov, lebo tak by to zrejme napísal každý z ľudí v revíroch, kde som sa pohyboval. Krčmy, putiky, druhotriedne hotelové loby. Tam, kde aj priemernosť sa berie za vysokú formu elegancie. Lebo presne taký som bol […]