Založ si blog

nestratiť vieru 1/2

NESTRATIŤ VIERU

Nestávalo sa to často. Najmä nie poslednú dobu, zamladi to bolo bežnejšie. Napriek tomu som sa mohol rátať medzi cassanovov. Teda, maximálne tak kasanovov, lebo tak by to zrejme napísal každý z ľudí v revíroch, kde som sa pohyboval. Krčmy, putiky, druhotriedne hotelové loby. Tam, kde aj priemernosť sa berie za vysokú formu elegancie. Lebo presne taký som bol – priemerný.

Moje vyhliadky na budúcnosť neboli nikdy nejak zvlášť ružové a ja som všetky očakávania, ktoré boli do mňa vkladané, aj do bodky naplnil. Už na strednej som bol stratená existencia. Jawa 250, krčmové pitky a príležitostné sexuálne dobrodružstvá na diskotékach v niektorej z okolitých dedín. Všetky mali tak malebné mená. Dediny, samozrejme, tie dievčenské si už nepamätám. A zmaľovaný som potom šiel domov väčšinou aj ja po bitke s nejakým miestnym junákom, ktorému sa nepáčilo, že mu kefujem sestru, sesternicu, frajerku, susedku, kamarátku a niekedy aj viac funkcií v jednom. Lenže to bolo vtedy. Potom sa škola skončila a ja som hneď vypadol do zahraničia, plný planých ilúzií. Čašník. A tak to aj zostalo. Len zopár krajín sa zmenilo, kým som znova zakotvil doma. Lenže po 35ke, čo je u čašníkov rovnako perspektívny vek ako u hokejistov, bolo roboty málo, dovezené peniaze sa minuli a jediné čo zostávalo, bolo čašnikárčenie po pochybných lokáloch, kde sa pre to množstvo nadávok stráca význam väčšiny rozhovorov niekde uprostred dymovej záclony. Tak som teda dopadol, presne tak, ako to všetci čakali, presne tak, ako som to čakal ja. V dvojizbovom byte s azbestovým jadrom, prázdnou chladničkou a prázdnymi fľašami vedľa večne plného popolníka, ktoré nehybne stáli na klavíri, ktorý tu starý majiteľ bohvie prečo nechal a ja bohvie prečo nezahodil. Ale dnes to bolo iné, dnes za tým klavírom sedel niekto, kto vôbec nezapadal do tohto obrazu ako vystrihnutého zo starých filmov o večných mládencoch strápených životom.

Ja som však vôbec nebol strápený. Bol som spokojný a miestami by sa dalo povedať, že až šťastný. Aj toto bolo to „miestami“. A všetko to začalo úplne nevinne a obyčajne. Osprchoval som sa, oholil, čiernou fixkou zaplátal na topánkach diery po kamienkoch, obliekol som si čistú košeľu a tmavomodré rifle, z ktorých časté pranie spravilo módny výtvor hodný niektorého z teplých návrhárov behajúcich po tomto svete. Prosto fešák, hoci som tie rifle vďaka nadbytočným kilám už dávno musel nosiť spustené pod pupkom a na košeli som nemal ani najmenšiu šancu zapnúť vrchné dva gombíky. No v podstate to aj tak bolo jedno, lebo o pár minút budem smrdieť ako lacné cigarety, ktoré si tak rád dávam do tabatierky, aby som spravil dojem, a o pár hodín dokonca budem smrdieť ako rum. No to mojím „dámam“ nikdy nevadilo. Bola to vyberaná klientela, párkrát sa mi dokonca stalo, že som po sexe musel zaplatiť, párkrát som sa zobudil bez peňaženky a dokladov, raz dokonca bez hrncov a panvíc. No teraz som sa o peňaženku nebál. Vošiel som do izby (schválne izby, lebo u mňa sa nejak špeciálne nedali oddeliť funkcie jednotlivých miestností, možno ak tak záchodu a kúpeľne) a videl som ju, ako prstami jemne hladká klávesy. Čierne, aj biele, rovnako nežne.

Posun času

27.03.2017

Pomaly polnoc, ale vlastne ešte len jedenásť, tie presuny času sú riadna vec. Hodinka hore, hodinka dole, rok si ju nemotorne prehadzuje ako amatérsky žonglér. Ktovie, čím to je, možno len jarná únava, ale nejakým nedopatrením som zablúdil na blog. To už je teda iný posun času, žiadna hodinka, to už sú roky, páni! Akurát včera sa mi sníval sen. Ale nie taký obyčajný, [...]

Defilé

16.01.2013

Rozbehnúť sa je vždy ťažké. Najmä na rozpadnutom bicykli do strmého kopca. Klávesnica prešmykuje, myšlienky padajú častejšie ako reťaz a na lesklej obrazovke to riadne šmýka. Dva kroky vpred a jeden späť. Tak sa teda pokúšam nájsť nejakú inšpiráciu. Hľadám v krčmách, zásuvkách, vo výstrihoch. Nikde nič. A potom mi to dôjde. Až príliš sa snažím povedať [...]

Záväzky

11.01.2013

Niekto si dáva záväzky na nový rok, niekto si ich nedáva vôbec. Ja som si dal záväzok vo štvrtok. Veď načo čakať do pondelka. Niekto chce začať hrať na harfu, niekto prestať fajčiť. Ja chcem len sem-tam niečo znova napísať. Veď načo sa to má hromadiť v hlave. Niekto záväzok dodrží, niekto sa na to po dni vykašle. Ja sám neviem ako to dopadne. Veď načo si robiť [...]

india, požiar

Najmenej 20 ľudí prišlo o život pri požiari v herni na západe Indie

25.05.2024 18:22

Úrady tvrdia, že medzi mŕtvymi sú aj deti.

UN Sudan

Prokurátor, ktorý chce dostať izraelského premiéra za mreže, obhajoval zločinca, čo podporoval odsekávanie končatín

25.05.2024 18:00

Karim Khan, ktorý by rád videl Benjamina Netanjahua vo väzení, pôsobil ako advokát libérijského prezidenta prezývaného mäsiar z Monrovie.

nehoda

Vodič Passatu vyletel pri Holíči z cesty, nehodu neprežil

25.05.2024 17:57

Podľa polície pravdepodobne neprispôsobil rýchlosť a pri predchádzaní nezvládol riadenie.

zelenskyj

Zelenskyj: Prímerie by teraz Putin zneužil. Straty? Na jedného Ukrajinca osem Rusov

25.05.2024 16:55

Putinovi absolútne nezáleží na svojich ľuďoch, civilistoch ani vojakoch, myslí si ukrajinský prezident.

preconie

..preconie revival..

Štatistiky blogu

Počet článkov: 13
Celková čítanosť: 33586x
Priemerná čítanosť článkov: 2584x

Autor blogu

Odkazy