Založ si blog

nestratiť vieru 1/2

NESTRATIŤ VIERU

Nestávalo sa to často. Najmä nie poslednú dobu, zamladi to bolo bežnejšie. Napriek tomu som sa mohol rátať medzi cassanovov. Teda, maximálne tak kasanovov, lebo tak by to zrejme napísal každý z ľudí v revíroch, kde som sa pohyboval. Krčmy, putiky, druhotriedne hotelové loby. Tam, kde aj priemernosť sa berie za vysokú formu elegancie. Lebo presne taký som bol – priemerný.

Moje vyhliadky na budúcnosť neboli nikdy nejak zvlášť ružové a ja som všetky očakávania, ktoré boli do mňa vkladané, aj do bodky naplnil. Už na strednej som bol stratená existencia. Jawa 250, krčmové pitky a príležitostné sexuálne dobrodružstvá na diskotékach v niektorej z okolitých dedín. Všetky mali tak malebné mená. Dediny, samozrejme, tie dievčenské si už nepamätám. A zmaľovaný som potom šiel domov väčšinou aj ja po bitke s nejakým miestnym junákom, ktorému sa nepáčilo, že mu kefujem sestru, sesternicu, frajerku, susedku, kamarátku a niekedy aj viac funkcií v jednom. Lenže to bolo vtedy. Potom sa škola skončila a ja som hneď vypadol do zahraničia, plný planých ilúzií. Čašník. A tak to aj zostalo. Len zopár krajín sa zmenilo, kým som znova zakotvil doma. Lenže po 35ke, čo je u čašníkov rovnako perspektívny vek ako u hokejistov, bolo roboty málo, dovezené peniaze sa minuli a jediné čo zostávalo, bolo čašnikárčenie po pochybných lokáloch, kde sa pre to množstvo nadávok stráca význam väčšiny rozhovorov niekde uprostred dymovej záclony. Tak som teda dopadol, presne tak, ako to všetci čakali, presne tak, ako som to čakal ja. V dvojizbovom byte s azbestovým jadrom, prázdnou chladničkou a prázdnymi fľašami vedľa večne plného popolníka, ktoré nehybne stáli na klavíri, ktorý tu starý majiteľ bohvie prečo nechal a ja bohvie prečo nezahodil. Ale dnes to bolo iné, dnes za tým klavírom sedel niekto, kto vôbec nezapadal do tohto obrazu ako vystrihnutého zo starých filmov o večných mládencoch strápených životom.

Ja som však vôbec nebol strápený. Bol som spokojný a miestami by sa dalo povedať, že až šťastný. Aj toto bolo to „miestami“. A všetko to začalo úplne nevinne a obyčajne. Osprchoval som sa, oholil, čiernou fixkou zaplátal na topánkach diery po kamienkoch, obliekol som si čistú košeľu a tmavomodré rifle, z ktorých časté pranie spravilo módny výtvor hodný niektorého z teplých návrhárov behajúcich po tomto svete. Prosto fešák, hoci som tie rifle vďaka nadbytočným kilám už dávno musel nosiť spustené pod pupkom a na košeli som nemal ani najmenšiu šancu zapnúť vrchné dva gombíky. No v podstate to aj tak bolo jedno, lebo o pár minút budem smrdieť ako lacné cigarety, ktoré si tak rád dávam do tabatierky, aby som spravil dojem, a o pár hodín dokonca budem smrdieť ako rum. No to mojím „dámam“ nikdy nevadilo. Bola to vyberaná klientela, párkrát sa mi dokonca stalo, že som po sexe musel zaplatiť, párkrát som sa zobudil bez peňaženky a dokladov, raz dokonca bez hrncov a panvíc. No teraz som sa o peňaženku nebál. Vošiel som do izby (schválne izby, lebo u mňa sa nejak špeciálne nedali oddeliť funkcie jednotlivých miestností, možno ak tak záchodu a kúpeľne) a videl som ju, ako prstami jemne hladká klávesy. Čierne, aj biele, rovnako nežne.

Posun času

27.03.2017

Pomaly polnoc, ale vlastne ešte len jedenásť, tie presuny času sú riadna vec. Hodinka hore, hodinka dole, rok si ju nemotorne prehadzuje ako amatérsky žonglér. Ktovie, čím to je, možno len jarná únava, ale nejakým nedopatrením som zablúdil na blog. To už je teda iný posun času, žiadna hodinka, to už sú roky, páni! Akurát včera sa mi sníval sen. Ale nie taký obyčajný, [...]

Defilé

16.01.2013

Rozbehnúť sa je vždy ťažké. Najmä na rozpadnutom bicykli do strmého kopca. Klávesnica prešmykuje, myšlienky padajú častejšie ako reťaz a na lesklej obrazovke to riadne šmýka. Dva kroky vpred a jeden späť. Tak sa teda pokúšam nájsť nejakú inšpiráciu. Hľadám v krčmách, zásuvkách, vo výstrihoch. Nikde nič. A potom mi to dôjde. Až príliš sa snažím povedať [...]

Záväzky

11.01.2013

Niekto si dáva záväzky na nový rok, niekto si ich nedáva vôbec. Ja som si dal záväzok vo štvrtok. Veď načo čakať do pondelka. Niekto chce začať hrať na harfu, niekto prestať fajčiť. Ja chcem len sem-tam niečo znova napísať. Veď načo sa to má hromadiť v hlave. Niekto záväzok dodrží, niekto sa na to po dni vykašle. Ja sám neviem ako to dopadne. Veď načo si robiť [...]

Jens Stoltenberg / Aleksandar Vučič /

Stoltenberg: NATO chce budovať silné partnerstvo so Srbskom

17.05.2021 22:21

Zároveň však podľa slov generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga chce plne rešpektovať neutralitu tejto krajiny.

Sergej Lavrov

Lavrov varoval západné krajiny, aby si nerobili nároky na Arktídu

17.05.2021 21:43

V dôsledku klimatických zmien je Arktída čoraz prístupnejšou a pre jej strategickú pozíciu, námorne trasy ako aj prírodné zdroje vzbudzuje čoraz väčší záujem štátov vrátane USA a Číny.

zbraň, vražda, zločin, pištoľ

Guvernér Južnej Karolíny podpísal zákon schvaľujúci popravu zastrelením

17.05.2021 21:23

Od väzenských úradov legislatíva po novom vyžaduje, aby používali elektrické kreslo alebo popravu zastrelením v prípade, že nie je dostupná smrtiaca injekcia.

Mária Kolíková

Kolíková pri počte obvinených v kolúznej väzbe nehovorí celkom pravdu

17.05.2021 19:14

Ministerka spravodlivosti interpretuje snahu opozície a koaličného hnutia Sme rodina o zmenu kolúznej väzby ako falošne motivovanú. Vraj sa len snažia dostať z väzníc svojich nominantov.

preconie

..preconie revival..

Štatistiky blogu

Počet článkov: 13
Celková čítanosť: 26469x
Priemerná čítanosť článkov: 2036x

Autor blogu

Odkazy